Misie v krajinách stepí, púští a hôr 

Kazachstan je jeden z najrozsiahlejších štátov sveta, ktorý sa rozkladá v strednej Ázii a menšia časť územia zasahuje taktiež do geografickej Európy. Jeho nekonečné úrodné stepi sú však veľmi riedko osídlené – na ploche 2 717 300 km² žije len okolo 15 miliónov obyvateľov. Keďže väčšina obyvateľov žije v niekoľkých mestách, veľká časť územia je úplne ľudoprázdna. Je to rozsiahla a neskrotná krajina s obrovskými zdrojmi nerastných surovín, krajina mnohých národností, kultúr a náboženstiev. Najväčšie zastúpenie obyvateľstva tvoria Kazaši - okolo 44%, tí dnes zastávajú významnejšie pozície v spoločenskej hierarchii. Rusi tvoria asi 36%. A teda najviac používané jazyky sú kazaština a ruština. Z náboženstiev prevláda sunnitský islám a potom vo veľkej miere je zastúpené ruské pravoslávie. Kresťania sú v značnej menšine. Najväčšiu rozlohu zaberajú pastviny, obrobených je len 13% územia.

Naša cesta začala v bývalej metropole v Almate, kde máme komunitu sestier, ktoré pôsobia priamo v meste ako aj v blízkych dedinkách. Pre mňa (Teofila) bolo zvlášť zaujímavé poznávať ľudí, ich mentalitu a životné príbehy. Samozrejme, sestry ma vzali so sebou všade, kam práve išli ony. V jednej farnosti sme navštívili osamelú babičku, ktorá nás pohostila a vyrozprávala nám niekoľko skúsenosti zo svojho života. Ako päťročná zažila vyvezenie svojej rodiny do stepi, kde museli začať žiť nanovo, prežila vojnu, obrábanie celiny, ťažký pracovný úraz kvôli nejakému opitému mužovi... Napriek všetkému ťažkému, čím si v živote prešla, z jej rozprávania bolo cítiť radostného ducha a vďačnosť Bohu za dar života, ochranu a pomoc, ako aj vďačnosť za všetkých a voči všetkým, ktorí jej pomohli. Spomínala si na jednu Židovku, ktorá jej pomohla vyštudovať alebo lekára, ktorý jej pomohol vybaviť byt. Zúčastnila som sa aj sv. omší slávených v jednoduchých podmienkach v dedinkách, kde ešte nie sú vybudované kostolíky. Na jednej z nich bolo prítomných len osem detí, ktoré predtým mali katechézu. Bola som svedkom ako si Boh v tejto krajine buduje Cirkev zo svojich maličkých. Navštívili sme 270 km vzdialenú farnosť Taldikurgan, kde sestry každé dva týždne prichádzajú a majú pre ľudí katechézy a Kapčigaj (od Almaty vzdialený 80 km), kde sestry v detskom domove tri dni v týždni doučujú a katechizujú deti a robia s nimi rôzne voľnočasové aktivity. 

V Karagande pracujú sestry na biskupskom úrade i vo vydavateľstve KREDO, v ktorom od r. 1993 vydávajú časopis „Krédo“, ktorý je jediným katolíckym časopisom v celej Strednej Ázii. Dnes vo vydavateľstve pracujú aj laici a okrem Kréda pripravujú do tlače aj inú náboženskú literatúru: modlitebníky, spevníky, kalendáre, a pod. Keďže sme tam boli práve pred sviatkom sv. Mikuláša, mladí sa zorganizovali a vo večerných hodinách začali búchať na vráta. Najprv vošli „dve bezdomovkyne“, potom reťazami spútaný človek, za nim vbehol čert a nakoniec prišiel sv. Mikuláš. Urobili riadne „rošambo“. Potom sa usadili k stolu a zábava pokračovala. Počas celého večera boli veľmi vtipní, takže sme sa nasmiali do popuku. Bolo cítiť, že sú zohratí a majú pekné vzťahy. V tomto meste som navštívila mešitu a to práve v čase ich sviatku a modlitieb. Hlboko sa ma dotklo svedectvo dvoch mladých dievčat študentiek, s ktorými sme sa po modlitbe porozprávali. Ony totiž nepochádzali z moslimských rodín, pôvodne boli ateistky a keďže ich priťahovalo duchovno, našli si cestu k islamu. Niet sa čo čudovať, mohamedáni sú tam v prevažnej väčšine a Kristových učeníkov je tam len veľmi málo. 

Z Karagandy sme sa vrátili naspäť do Almaty a odtiaľ sme hneď pokračovali do Kirgizska, aby sme navštívili sestry žijúce v ďalších dvoch komunitách. Jedna komunita sestier sa nachádza v hlavnom meste Kirgizska v Biškeku a druhá v Talase, ktorý je vzdialený asi 300 km od Biškeku. V Kirgizsku je oveľa väčšia chudoba ako v Kazachstane, čo je vidieť na rozbitých cestách, chudobných chatrčiach, častom vypínaní elektrického prúdu (to, že sa vypína pravidelne od polnoci do rána je samozrejmé). Kirgizsko má neveľké ložiská nerastných surovín (antimón, ortuť a iné kovy), je to prevažne poľnohospodárska, hornatá, menej rozvinutá krajina. Na rozlohe 198 500 km² žije 5 213 898 obyvateľov, teda 25/km². 

Naše prvé kroky smerovali do Biškeku, kde sme pobudli krátky čas so sestrami. Keď sme sa večer vracali zo sv. omše, kráčali sme v úplnej tme, pretože nie sú tam osvetlené všetky ulice. U nás aj na dedinách je to úplne iné. 

Z Biškeku sme prechádzali cez dych berúci kaňon a dva horské priesmyky (okolo 3700 m n.v) a ocitli sme sa v Talase. Je to menšie mestečko, kde chudoba je viditeľnejšia už na prvý pohľad. Sestry spomínali, že ľudia často nemajú čím kúriť alebo čo jesť, zvlášť koncom zimy. Počas adventu každý večer sestry navštívia niektorú z rodín a spoločne sa s jej členmi modlia sv. ruženec, a tak sme sa s nimi ocitli v jednej rodine aj my. V dome bola zima. Keď sa spolusestra spýtala, prečo majú takú zimu, babka vysvetlila, že kúri len každý druhý deň. Práve v ten deň nekúrila, aj keď vonku boli riadne mrazy. Táto babka býva s dvomi deťmi, o ktoré sa stará, lebo ich mama - alkoholička - nie je schopná sa o ne postarať. Ďalší večer sme navštívili krásnu rodinku, v ktorej majú štyri nádherné deti a piate na ceste. Žijú vo veľmi jednoduchých, chudobných podmienkach. Humanitárnu pomoc, ktorú im poskytujú sestry či kňaz, aj vďaka iným dobrodincom, prijímajú s radosťou. Manželka uverila v Ježiša Krista a necháva sa katechizovať. Sestry robia katechézy priamo u nich doma. Manžel ešte navonok neprejavil záujem o kresťanstvo, ale popri tom ako niečo kutil v susednej miestnosti pri otvorených dverách, bolo zrejmé, že aj počúval. Keď sa pred časom dozvedel, že je na ceste piate dieťa, v prvej chvíli z neho vyhŕklo „to neutiahneme“, no vzápätí dodal, „ale nemôžeme ho zabiť“. A tak napriek tomu, že už dnes bojujú, aby vyžili, rozhodli sa prijať život, aj keď nevedia, čo prinesie zajtrajšok. Rozhodli sa dôverovať Bohu. 

Návšteva týchto misií s cieľom priniesť sesterskú lásku, radosť, pokoj a povzbudenie sa stala požehnaním a povzbudením aj pre nás. 

Vaše sestry Magdaléna a Teofila, OSF  Viac vo fotoalbume