Aktuality

Zakladateľka

zakladateľkaAntónia Lamplová sa narodila 28. augusta 1807 a mala sedem súrodencov. Všetci dostali starostlivú výchovu, ku ktorej patrila aj znalosť cudzích jazykov. Spolu so svojimi dvoma sestrami odišli do Grazu, aby pracovali v súkromnej škole, ktorú viedla Anna Engelová v Neutorgasse. Antónia bola vzdelaná, rozumela výtvarnému umeniu a hudbe a zvlášť jemným ručným prácam. Bola múdra a bohatá na idey, ale tiež nesmelá. Postupne sa stávala stále viac "dušou školy".

Získala si dôveru rodičov a ako 33-ročná prevzala vedenie školy. Mala na vyučovanie a výchovu zvláštny talent. Z jej priania, byť tu spolu so svojimi spolupracovníčkami - členkami tretieho rádu sv. Františka - vždy celkom pre deti, kresťansky ich vychovávať a pripravovať dievčatá, aby sa stali dobrými matkami, vyrástla myšlienka, založiť náboženské spoločenstvo. Bola dôsledná pri realizácii svojho plánu a bola schopná zodpovedať každú otázku zvonku, ktorá sa týkala zabezpečenia spoločenstva. Živobytie malo byť zaistené predovšetkým skrze prácu sestier, ale aj majetkom, ktorý si sestry prinášali do spoločenstva, ako aj školným a poplatkami za stravu. Vyhotovila podrobný a konkrétny štatút pre život sestier v spoločenstve "Grácke školské sestry". Spoločenstvo matky Františky.

Jej predstava života v spoločenstve bola iná ako predstavy tej doby. Nikdy nehovorila o kláštore, ale o živote "uprostred ľudí v úsilí o stále spojenie s Bohom." Vyžadovala od sestier kontempláciu - spojenie s Bohom - v akcii "uprostred hluku detí", a bola prísna pri prijímaní kandidátok na život v spoločenstve. Len nič na polovicu! Ona sama sa nebála žiadnej námahy a stála matersky pri sestrách. To sa ukázalo zvlášť, keď niektorú sestru alebo celý inštitút ťažili výčitky alebo ohovárania zvonku, čo v čase pred revolučným rokom 1848 nebolo zriedkavé. Bola silná, ale aj dosť jednoduchá a pokorná na to, aby prijala každú pomoc od biskupa.

Privátna zóna

Chcete vstúpiť do privátnej zóny, vľavo zadajte prihlasovacie meno a heslo.

Svätý František

Sv. František z Assisi, sa narodil okolo roku 1181 v rodine Petra Bernardoneho, assiského obchodníka, a Piky pôvodom Francúzky. Pri krste dostal meno Ján Krstiteľ, ale keď sa jeho otec vrátil z obchodnej cesty, začal ho volať Francesco zo sympatie k rodnej zemi svojej manželky.
Obdobie dospievania a roky mladosti syna bohatého obchodníka boli plné mladíckych roztopašností. Nie nadarmo ho volali "kráľom assiskej mládeže". Ako jeho vrstovníci túžil František po rytierskej sláve. Príležitosť sa mu naskytla, keď v roku 1202 začalo Assisi vojnu s Perugiou. Bitka sa pre Assisi skončila neúspechom a František sa dostal do zajatia. Väzenie a liečenie z následkov zranenia ho prinútili zamyslieť sa nad sebou. Je to prvá etapa jeho obrátenia. Tri roky po vojne s Perugiou sa vyberá na ďalšiu vojenskú výpravu organizovanú pápežom proti cisárovi do Apúlie. Po ceste pri Spolete začul tajomný hlas: "František, komu je lepšie slúžiť: pánovi, alebo sluhovi?" Tu František zanecháva svoju výzbroj a vracia sa do rodného mesta. Pri dlhých prechádzkach po okolí nachádza polozrúcaný kostol sv. Damiána, kde ho Pán z kríža vyzýva slovami: "František, poď a oprav môj dom, lebo sa rozpadá." Jeho rozhodnutie je radikálne. Zrieka sa doterajšieho spôsobu života a dáva sa na cestu nasledovania Ježiša Krista. Takto sa začína Františkovo dobrodružstvo s Pánom. Zanechal všetko, rodičov, slávu, majetok, aby mohol v slobode ducha vykročiť za tým, ktorý nemal kde hlavu skloniť. Píše sa rok 1206 a František má takmer 26 rokov.

O dva roky k nemu prichádzajú prví bratia. V roku 1209, keď má Františkovo spoločenstvo 12 bratov, pápež Inocent III. ústne schvaľuje Prvú regulu. Bratia nevlastnia nič a cítia sa bratmi všetkého stvorenia. Všade rozsievajú pokoj a dobro. Chcú, aby ich volali menšími. Ľudia ich nazývali kajúcnikmi z Assisi. Jedni ich prijímali s radosťou a pod ich vplyvom menili svoj život, iní ich považovali za heretikov.

V roku 1212 prichádza za Františkom Klára - assiská šľachtičná, ktorá túži kráčať za Kristom v jeho šľapajach. Spolu s Františkom zakladá Rád chudobných panien, ktoré sa neskôr nazvú klariskami. Pre ľudí žijúcich vo svete zakladá sv. František Svetský tretí rád.

Sv. František sa s apoštolskou horlivosťou venuje misiám. Prechádza Talianskom, putuje do Egypta a Palestíny. Túži po mučeníckej smrti. Je šťastný, keď jeho bratia v Maroku zomierajú ako mučeníci pre Krista. Môže s radosťou povedať: "Pán mi dal opravdivých bratov." Túžba pripodobniť sa Kristovi ho núti umŕtvovať svoje telo, modliť sa, neustále prežívať Pánovo utrpenie a pripomínať si udalosti z jeho života, kontemplovať tajomstvo jeho vtelenia. Na Vianoce 1223 adoruje Krista v jasliach v Grecciu, kde pripravil živý betlehem, a takto dal základ dnešnej vianočnej tradícii. Za Ježišom kráča aj na Kalváriu, ktorou sa pre neho stal vrch Alverno. Dva roky pred smrťou ho Ježiš obdaril stigmami – znakmi svojho umučenia. František v tom čase takmer oslepol a zdržiaval sa pri kostole sv. Damiána. Tu vo veľkom utrpení dostáva od Boha ubezpečenie o svojej večnej spáse. Naplnený radosťou skladá Pieseň "brata Slnka". Pozemský život sv. Františka sa končí 3. októbra 1226 v Porciunkule, na mieste, ktoré František zvlášť miloval. Zomiera obklopený bratmi, požehnáva aj tých, ktorí ešte len vstúpia do rehole. Dva roky po smrti ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého a v roku 1939 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna Talianska. V roku 1980 ho Ján Pavol II. vyhlásil za patróna ekológov.

História

Kongregácia bola založená 29. 9. 1843 v Grazi v Rakúsku. Pri jej zrode stála Františka Antónia Lamplová spolu s niekoľkými učiteľkami súkromnej dievčenskej školy, ktoré boli členkami III. rádu sv. Františka (františkánskymi terciárkami). Nadšené životom a odkazom sv. Františka postavili sestry kongregáciu na tejto spiritualite. V úsilí odpovedať na potreby doby, venovali sa predovšetkým výchove a vzdelávaniu detí z nižších vrstiev. Pri svojej službe sa usilovali o ustavičné spojenie s Bohom. Svedčí o tom aj motto zakladateľky: "Som tu s Bohom pre vás." Do kongregácie vstupovali dievčatá z rôznych krajín Habsburskej monarchie, medzi nimi i 3 rodné sestry Záhalkové z Hornej Sloupnice. Túžili, aby sa činnosť kongregácie začala aj v Čechách, a preto na základe súhlasu predstavených v Grazi založili v roku 1888 novú vetvu kongregácie v Slatiňanoch, neďaleko Pardubíc. Prvou predstavenou sa stala sestra Hyacinta Záhalková.
 
Sestry pôsobili na rôznych miestach v Čechách. Postupom času sa ich činnosť rozšírila do ďalších krajín. Na Slovensko ich v roku 1919 pozval Mons. Andrej Hlinka, aby vyučovali v ľudovej dievčenskej škole v Ružomberku. V ďalších rokoch vznikli komunity v Poprade, Liptovskej Tepličke, Liskovej pri Ružomberku, Žiline. Sestry vyučovali na rôznych stupňoch škôl až do roku 1950, kedy im vláda zakázala pôsobiť v školách. Následne boli sústredené do Kláštora pod Znievom a v roku 1951 vyvezené do továrne na spracovanie ľanu v Sudkove (neďaleko Šumperku) v Severných Čechách. Od roku 1954 boli postupne rozmiestňované do rôznych služieb v ústavoch sociálnej starostlivosti a domovoch dôchodcov v Čechách a na Morave. Na Slovensku v období komunistického režimu pôsobili prevažne tajne. Po roku 1989 sa opäť vrátili na Slovensko, aby obnovili, resp. zviditeľnili svoju činnosť.

Fotogaléria

Fotogalériu pripravujeme.

Ďalšie články...

  1. Linky - zoznam

Doplnkové informácie