Pôstna celonočná adorácia 25.-26.2.2012
Ako už mnohí vedia, celonočná adorácia sa za minulé roky stala krásnou tradíciou adventného a pôstneho obdobia. Inak tomu nebolo ani na začiatku tohto pôstu. V sobotu o deviatej hodine rannej sme sa zaregistrovali a hneď na to pokračovali modlitbou, ktorá odštartovala deň zameraný na duchovnú obnovu.
Prišli ľudia z blízkeho aj ďalekého okolia, študenti nášho gymnázia, ale aj mladí „zvonku“ . Vyhrnuli sme si teda rukávy, naladili si mysle a usadili sa na prednáške Františka Olberta, ktorý nám priblížil proroka Jonáša a jeho súvis s našim vnímaním pôstu, modlitby a Boha. Aby sa nám usalašila v srdciach, dostali sme čas o nej rozmýšľať vo chvíľke stíšenia a potom sme ju rozdebatovali v skupinkách.
Spoznali sme opäť nových ľudí, ich názory, myšlienky a postrehy. Tento čas bol pre nás obohacujúci, zdieľanie nám rozšírilo obzor a prinieslo nádej, že sme na ceste, túžime hľadať a nie sme v tom sami. Nasledovala svätá omša, kde sme nakŕmili duše a za ňou obed, kde si na svoje prišli aj naše hladné krky. Samozrejme tu bola príležitosť na vytrávenie obedu pri volejbale, chvíli oddychu, či pri rozhovoroch s kamarátmi. V ponuke nechýbala ani sv. spoveď.
Takto posilnení sme sa stretli v skupinkách aj po druhej prednáške a už sme hútali nad tým, aký workshop si vyberieme z nie príliš širokej, ale zaujímavej ponuky. Veď témy ako cirkev, modlitba, čas a povolanie skrývajú v sebe množstvo otázok, tak prečo nevyužiť príležitosť dozvedieť sa viac. V zápale aktivít a diskusií na workshopoch sme tak ani nepostrehli, že sa blíži večera. Počas nej sme si povymieňali nové objavy, to, čo nás nadchlo, čo nás zaskočilo, čo nás na nich oslovilo a, to mi verte, nezastavili sa nám ústa. Napokon nadišiel večer a s ním adorácia, na ktorú sme s radosťou čakali. Chválili sme, spievali, hrali, tancovali, vlajkovali, kľačali v bázni, jednoducho sme adorovali – zbožňovali. Rozdelili sme si „stráž“ po skupinkách a mohli sme sa spolu viac a úprimnejšie modliť, keď sme sa predtým na zdieľaniach lepšie spoznali. Bdeli sme s našim Bohom, ktorý pre nás toto všetko pripravil. Mali sme konečne príležitosť stráviť s ním viac času ako obvykle, za čo sme určite vďační.
Ranný budík veru po takej krušnej noci nebol vôbec príjemný, ale donútili sme sa opustiť teplo spacákov, natiahnuť unavené chrbty a radovať sa z nedele – nového, a hlavne víťazného dňa. Vyvrcholením programu bola, ako obyčajne, nedeľná svätá omša. Po nej sme ešte čo – to spapali a pomaly sme sa začali baliť. Unavení, no na druhej strane dúfam, že obnovení a naplnení sme sa vracali domov. Ďakujeme organizátorom, animátorom, prednášajúcemu aj „workshopárom“ , takisto sestrám, aj všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom pričinili, aby sme si toho čo najviac odniesli.
Pozri prezentáciu fotografií