Sviatok svätého Františka

Prevažná väčšina sviatkov svätých sa slávi vo výročný deň  ich smrti. Nie preto aby sme oslavovali smrť, ale preto, aby sme ako kresťania upriamili svoju pozornosť na to, čo je za hranicou smrti. V predvečer sviatku sv. Františka – 3. októbra – kresťania, ktorých očaril život chudáčika z Assisi, slávia liturgiu, v ktorej si pripomínajú Františkov prechod zo smrti do života –  tzv. „tranzitus“. Veď smrť je len zhasnutie sviece pri východe slnka...  Pozri obrázok.

Jindřich d´Avranches vo Veršovanej legende o sv. Františkovi píše:

„Zdravý už nemohol byť dlhšie udržaný v nemocnej hmote,
duch jeho unikol do najvyšších nebeských priestorov,
Otcovo sídlo opäť navštívil podobný hviezde...
Ó, veci, aké plné ste veľkých protikladov! Ten istý,
čo leží na zemi, vo hviezdach stojí, kto tu iba spí,
tam večne bdie: tu mŕtvy je, tam naveky živý...
Ako hviezda ranná uprostred hmly zažiari svetlom,
ako plný mesiac v dňoch svojich ako žiariace slnko,
tak aj on sa zaskvel v priestoroch Pánovho chrámu...“

Úryvok spája obraz tmy a svetla, predstavuje Františka ako hviezdu, ktorá smrťou nezhasla, ale ešte viac zažiarila. Životopisy a legendy z Františkovho života sú popretkávané zázrakmi, ktoré Boh vykonal na jeho príhovor, uzdraveniami, ktoré boli vykonané skrze jeho ruky, obráteniami, ktoré sa udiali na jeho slová... Je to však len obdobie dvoch desaťročí... Ale kto by zrátal zázraky, uzdravenia, obrátenia, ktoré sa udiali na jeho príhovor a ktorými sú popretkávané storočia od jeho smrti? František veľa urobil počas života, ale ešte viac po smrti. A práve na tento okamih poukazuje tranzitus. Je to chválospev na život, nie na smrť. Je to slávenie prechodu zo smrti do života. Mohli by sme povedať, že prvý krát tranzitus slávil sám František. Keď cítil, že sa blíži jeho koniec, dal sa doniesť do Porciunkuly – „rodiska“ . Dal sa položiť na zem a nechal si čítať evanjelium sv. Jána o poslednej večeri. Prosil o chlieb, ktorý potom všetkým prítomným bratom rozdeľoval. Bratia sa pri ňom modlili žalm „Nahlas volám k Pánovi...“ /Žalm 141/ a zaspievali Pieseň brata slnka. Bolo to večer 3. októbra 1226, František mal 44 rokov. Počas slávenia tejto paraliturgie jeho duša vstúpila do večného svetla. Podobne sa tranzitus slávi aj dnes. Úvodná antifóna hovorí o vstupe Františka do neba: „Presvätá duša, občania nebies sa prizerali tvojmu príchodu do neba; chóry anjelov jasali a Najsvätejšia Trojica ťa vítala slovami: Zostaň s nami naveky!“ Recituje sa ten istý žalm, ktorý sa modlili bratia pri zomierajúcom Františkovi. Po ňom nasleduje modlitba 5x  Otčenáš a Sláva Otcu a prosba k Františkovi, ktorú napísal Tomáš Kapuánsky, kardinál od sv. Sabíny: „Buď pozdravený, svätý otče, svetlo vlasti, vzor menších bratov, správna cesta, pravidlo mravov: z väzenia tela voveď nás do nebeského kráľovstva.“  Ten istý kardinál poukazujúc na sv. Františka sa obracia k všetkým ľuďom slovami povzbudenia: „Poďme z temnôt úbohosti za hviezdou pred sebou...“ Hviezdou, ktorá zažiarila na nebeskej klenbe nie len pre tých, ktorí chcú nasledovať šľapaje Ježiša Krista cestičkou Chudáčika...

Sestra Caritas Kováčová

Doplnkové informácie