Otvorenie opravenej studničky

„Buď pochválený, môj Pane,
za sestru Vodu, ktorá je veľmi užitočná,
pokorná, vzácna a čistá.“         Sv. František z Assisi: Pieseň brata Slnka

Studnička. Tak sme je nazvali na prvý pohľad, hoci je to len malá betónová nádrž zachytávajúca vodu stekajúcu z blízkeho lesného prameňa. Kedysi dávno ju vymurovala sestra Beáta so sestrou Augustou, ktoré mali na starosti kláštornú záhradu.

 Prednedávnom, keď už sestra Beáta nebola pre chorobu, spojenú so starším vekom, schopná starať sa o záhradu i studničku, robotníci odvodnili záhradnú mokrinu murovaným jarčekom, a tak studnička začala chátrať. Stávala sa z nej zrúcanina. Nikto sa o ňu nestaral, len akási žabka si v nej našla domov. V stojatej dažďovej vode. Keď som prišla do komunity, určili ma pomáhať na skalke sestre Norberte. Skalka bola blízko studničky, na ktorú som často hľadela: páčila sa mi, túžila som ju oživiť, opraviť a naplniť vodou. Pri práci na skalke som si o tom rozmýšľala, plánovala, že sa do toho pustím. Alebo zavediem vodu hadicou, alebo ju zasypem pôdou a bude z nej krásny kvetináč.

V tom čase náš kláštor a sestry v ňom začal navštevovať dnes už piatak a náš prázdninový miništrant Marek. Obľúbil si rehoľné sestričky, prichádzal k nám často a ktorá sestra mala práve čas, s tou sa porozprával, pomohol jej. Raz, keď som pracovala na skalke, prišiel pozrieť aj mňa. Všímal si čo robím i okolie a zapáčila sa mu studnička. Prezradila som mu, že ju túžim opraviť. Ale to som nemala (alebo mala?) hovoriť, lebo Marek dostal takú chuť a entuziazmus pre opravu, že začal hneď. 

A stalo sa. Výsledok si môžete pozrieť v prezentácii, ktorú Marek pripravil pre staré sestry, ktoré už nevládzu pozrieť si opravenú studničku samé. Rezervujte si na ňu dostatok času. Trvá 25 minút.

Pozri tu  

Doplnkové informácie