Dobrodružstvo alebo Škola lásky k blížnemu
Pred nejakým časom sme boli so sestrami na dvojdňovom výlete v Malaďožnom. Druhý deň sme boli od rána do večera s otcom biskupom pri jazere, kde sú, mimochodom, neuveriteľne krásne západy slnka. No večer sme zistili, že sa nám vôbec nedá naštartovať auto ...
Pred nejakým časom sme boli so sestrami na dvojdňovom výlete v Malaďožnom. Druhý deň sme boli od rána do večera s otcom biskupom pri jazere, kde sú, mimochodom, neuveriteľne krásne západy slnka. No večer sme zistili, že sa nám vôbec nedá naštartovať auto ...
... (akumulátor v čudu). Keď sestra Jarmila zistila, že auto nenaštartujeme vybrali sa so sr. Almou na šesťkilometrovú púť 
k hlavnej ceste, na ktorej mohli reálne stretnúť 
nejakých ľudí, ktorí by nám mohli pomôcť. Celkom rýchlo sa vrátili s ľudmi aj s autom, ktoré nás odtiahlo na hlavnú cestu, no naštartovať sa stále vôbec nedalo. Ten kazach čo nás odtiahol mal dve dcérky, ktoré som cestou v aute učila pliesť náramok. Páčilo sa mi aké boli hneď akčné, a chceli sa naučiť čosi nové. Na hlavnej ceste nám zastavil a začal pomáhať jeden doktor. Z neho sme boli naozaj všetci paf, lebo sa nám snažil pomôcť ako len mohol. Veľakrát kvôli nám telefonoval s priateľom, ktorý mu radil ako by sa naše auto dalo opraviť. Keď sa mu to nepodarilo, zasa telefonoval a vybavoval odťahovku, keďže už bola tma a nám sa vôbec nedali zasvietiť svetlá. A tiež sme na našich telefónoch vôbec nemali signál, takže sme nikomu zavolať nemohli. On, asi skoro po hodine čo sa nám snažil pomôcť, už musel ísť, ale nechal nám svoj mobil, aby sme sa mali ako spojiť s tými, ktorí nás mali prísť odtiahnuť. No a nakoniec sa pri nás zastavil ďalší kazach (policajt) bez toho, aby sme ho my zastavovali, lebo sme boli zmierené s tým, že už len čakáme na odťahovku. Bol veľmi šikovný, vymenil akumulátor zo svojho auta do nášho a huraaa naštartovali sme. Kus cesty sme išli za ním. Potom sme zastavili, vrátil nám akumulátor a zobral si svoj. Nechcel od nás vziať ani tenge a povedal, že pomohol preto, lebo ho to naučil jeho otec, ktorý mu hovorieval, aby nikdy nenechal ľudí v núdzi bez pomoci. V ten deň sme boli už druhí, ktorým na ceste pomáhal. A pritom mal ešte kopec svojich povinností.
Tak sme mohli pokojne pokračovať v ceste naspäť domov. Modlili sme sa za tých, ktorí nám pomohli a žasli nad ich ochotou a nezištnosťou s akou to robili a tiež nad tým, akú lekciu nám dali. Kládli sme si otázku: „Boli by sme aj my takí ochotní nezištne pomôcť?“ Sú to naozaj krásni ľudia s veľkým a dobrým srdcom. Bohu vďaka za nich.